Moravany nad Váhom – Podkovica, prieskumy 2010-2013

Leží na sprašovom chrbte zvanom Podkovica so sklonom na severozápad v nadmorskej výške zhruba 250 m. Na lokalitu ako prvý upozornil V. Vlk, ktorý tu robil prvé prieskumy. Na jeho prácu nadviazal L. Zotz, ktorý vykonal zisťovaciu sondáž. V povojnovom období urobili ďalšie výskumy K. Absolon (v roku 1946) a F. Prošek v roku 1949. V 70-80-tych rokoch 20-teho storočia tu robili opakované povrchové prieskumy J. Bárta a O. Čepan. V roku 1997, počas výskumu na polohe Lopata II, uskutočnil menšiu sondáž zameranú na stratigrafiu lokalít M. Pawlikowski. Lokalita bola zameraná pomocou GPS v roku 2008. V rokoch 2009 a 2013 uskutočnili na lokalite prieskumy M. Vlačiky a M. Moravcová. V roku 2012 urobili dva prieskumy O. Žaár a Ľ. Blašková.

Poloha je v prvom rade známa nálezom tzv. Moravianskej venuše – antropomorfnej plastiky. V konečnom dôsledku nie je ale isté, či daná plastika naozaj pochádza z tejto polohy, do úvahy prichádzala aj poloha Lopata. Keďže sošku našiel miestny občan a k archeológom sa dostala až po dlhšom čase, kedy nálezca už nežil, nebolo možné presne identifikovať miesto nálezu, usudzuje sa teda iba podľa záznamov o majiteľoch parciel v katastri obce.

Z výskumov a povrchových prieskumov pochádzajú stručné zmienky o faune, hlavne o nálezoch kostí mamuta a soba. Z výskumu F. Prošeka pochádzajú nálezy uhlíkov Pinus silvestris L., Larix decidua MILL., Corylus avellana L., Fraxinus sp. a Quercus sp. (Hajnalová/Krippel 1984, 309). V niektorých prípadoch sú to však uhlíky z nadložnej vrstvy, ktorá sa do danej hĺbky dostala zátekmi v mrazových klinoch (Ambrož/Ložek/Prošek 1952 ,87).

Stratigrafické pozorovania na lokalite dokladujú nálezovú vrstvu v spraši ležiacej zhruba 20 cm pod povrchom (na S strane až 60-70 cm.). Odkryla sa plocha vyše 161 m2. Kultúrna vrstva nepresahovala šírku 5 cm.

Súbor štiepanej kamennej industrie z výskumov K. Absolona tvorí 549 artefaktov. V nej sú zastúpené hroty s vrubom (11 ks), kostienkovské nože, retušované hroty, hrot typu La Gravette, škrabadlá (zväčša na zlomených čepeliach), početné sú čepele s otupeným bokom a klinové, hranolové aj viacnásobné rydlá. Ďalej sa našli neretušované hrotité čepele, zlomky hranolovitých jadier a tablety (Hromada 1998, 155). Z výskumu F. Prošeka pochádzajú hlavne dlhé rovné čepele a čepeľovité úštepy. Menej početné sú čepeľové škrabadlá. Rydlá sa vyskytujú vo väčšej miere a to klinové aj hranové. Ďalšími nástrojmi sú hroty s vrubom, čepele s otupeným bokom, hroty, vruby a oškrabovače. Surovinou je prevažne SGS a radiolarit. Početné nálezy tvorili prevŕtané a rezané schránky lastúr Dentalium sp. so stopami po červenom farbive (Ambrož/Ložek/Prošek 1952 ,87-88). Kolekcia získaná O. Čepanom počas povrchových zberov v rokoch 1975-1984 pravdepodobne tvorí najväčší súbor z lokality. Skladá sa z 940 artefaktov (Kaminská/Kazior 2000, 37-39). V surovinovej skladbe prevláda SGS nad radiolaritom. V malej miere sú zastúpené kremenec, silicifikovaný vápenec, limnosilicit(?) a kremeň. Technologické skupiny tvoria jadrá, čepele, úštepy, výrobný odpad, retušované nástroje a rydlové triesky. V retušovaných nástrojoch prevládajú retušované čepele a rydlá. Malú časť tvoria retušované úštepy, vrtáky, nástroj s otupeným bokom a fragmenty nástrojov (Kaminská/Kazior 2000, 37-39).

Z prieskumov M. Vlačikyho pochádza 55 ks štiepanej kamennej industrie, 33 fragmentov kostí mamuta, soba a 4 fragmenty lastúrnikov. V surovinovej skladbe štiepanej kamennej industrie prevláda SGS (45 ks) nad radiolaritom (9 ks) a vápnitým pieskovcom(?) (1 ks). V kolekcii sa nachádza 5 retušovaných nástrojov a jedno rydlo. Z prieskumov v roku 2012 pochádzajú dva úštepy z SGS.

Lokalita je zaradená do kultúry gravettienu a datovaná do horizontu hrotov s vrubom.

 

Literatúra:

AMBROŽ, V. / LOŽEK, V. / PROŠEK, F.: Mladý pleistocén v okolí Moravan u Piešťan nad Váhem (Západní Slovensko). Anthropozoikum 1, 1952, 53-142.

BÁRTA, J.: Zur Problematik der gravettezeitlichen Besiedlung der Slowakei. Slov. Arch. 18-2, 1970, 207-215.

BÁRTA, J.: Významné paleolitické lokality na strednom a západnom Slovensku. Nitra, 1980.

BÁRTA, J.: Znovunájdenie moravianskej venuše. In: Balneologický spravodaj 1983. Balneohistorica slovaca Nr. XXIII, Bratislava 1984, 77-87.

HAJNALOVÁ, E. / KRIPPEL, E.: Katalóg paleobotanických nálezov z paleolitu Slovenska. In: Acta interdisciplinaria archaeologica, Tomus III, Nitra 1984, 304-317.

HROMADA, J.: Gravettienske sídliská v Moravanoch nad Váhom a ich miesto vo vývoji mladého paleolitu strednej Európy. Slov. Arch. 44-2, 1998, 145 – 167.

HROMADA, J.: Moravany nad Váhom. Táboriská lovcov mamutov na Považí. Bratislava 2000. ISBN 80-88709-45-8

KAMINSKÁ, Ľ. / KAZIOR, B.: The late gravettien in A. Pavlech’s collections from the Moravany-Banka area. In: J. K. Kozłowski (ed.): Complex of Upper Palaeolithic Sites near Moravany, western Slovakia. Vol. III Late Gravettian Shouldered Points Horizon Sites in the Moravany – Banka Area. Nitra 2000, 31-72.

NEMERGUT, A.: Sídlisková geografia Považia a Ponitria v staršej dobe kamennej. Disertační práce, manuskript. Filozofická Fakulta Masarykovy univerzity v Brně, Brno 2011.

 

Updated: 16. februára 2014 — 20:20

Pridaj komentár

© Ondrej Žaár 2013, kontakt: ondrej.zaar@gmail.com, paleolit@paleolit.org Frontier Theme