Moravany nad Váhom – Dlhá, prieskumy 2010-2012

Lokalita leží na svahu s miernym sklonom na SZ v najvyšších polohách obrábanej pôdy, v ústí úzkeho pásu poľa do lesa v tvare V. Nadmorská výška je 328 m. V 30-tych rokoch 20. storočia objavil na lokalite prvé nálezy Václav Vlk (Zotz/Vlk 1939, 76). V roku 1943 urobil prvý výskum L. Zotz (1951, 181), ktorý objavil kolekciu vyše 200 listovitých hrotov a potvrdil datovanie lokality. Ďalší výskum urobili K. Absolon a F. Prošek v roku 1946 (Absolon 1947, 6; Nerudová/Valoch 2009). Systematické výskumy na lokalite realizoval aj J. Bárta v rokoch 1963 a 1990. Za účelom overenia stratigrafickej situácie na lokalite sa v roku 2008 vykopalo niekoľko geologických sond (Kaminská/Nemergut/Žaár 2011, 122).

Počas výskumov J. Bártu sa na lokalite vykopalo spolu 32 sond (25 v roku 1963 a 7 v roku 1990), ktoré predstavujú plochu viac ako 150 m2. Súbor nálezov predstavuje 5012 ks artefaktov, z toho 4680 ks pochádza z výskumu v roku 1963 a 332 ks z výskumu v roku 1990. Spracoval ho A. Nemergut (2010, 75nn). V surovinovej skladbe prevláda v absolútnej miere radiolarit. V menšej miere sú zastúpené kremeň, obsidián, silicifikovaný pieskovec, limnosilicit, kremenný porfýr a bližšie neurčená surovina. V technologickom zastúpení prevláda výrobný odpad a úštepy. V menšej miere sa našli čepele a ich fragmenty, retušované nástroje, opotrebované čepele a úštepy a jadrá. V súboroch čepelí a úštepov sa objavujú artefakty so zachovanou kôrou a artefakty z hrany jadier. V skupine retušovaných nástrojov prevládajú listovité hroty, za ktorými nasledujú retušované čepele, retušované úštepy, škrabadlá, driapadlovité nástroje a najmenej sa našlo rydiel a kombinovaných nástrojov. Z lokality pochádzajú nálezy uhlíkov Pinus sp., Taxus baccata, Acer sp., Alnus sp., Betula sp., Laburnum sp. a Viburnum sp.

Na lokalite sa počas prieskumu M. Vlačikyho a M. Moravcovej v roku 2009 našlo 24 úšepov a fragmentov (23 z radiolaritu a 1 z SGS) a v roku 2012 spolu 9 artefaktov (8 z radiolaritu a 1 z kremeňa). Z nich najvýznamnejším artefaktom je BTF, tzv. stenčovací úštep z hnedého radiolaritu, ktorý dokladá výrobu listovitých a plošne opracovaných hrotov (Obr. 6).

 

Literatúra:

ABSOLON, K.: Paleoethnologická stavba velkých středoevropských diluviálních stanic. Příroda 40, 1-10.

BÁRTA, J.: K problému listovitých hrotov typu Moravany – Dlhá. Slov. Arch. 8, 1960, 295-234.

BÁRTA, J.: Stratigraphische Übersicht der paläolitischen Funde in der Westslowakei. Quartär 18, 57-80.

BÁRTA, J.: Zur Problematik der gravettezeitlichen Besiedlung der Slowakei. Slov. Arch. 18-2, 1970, 207-215.

HROMADA, J.: Moravany nad Váhom. Táboriská lovcov mamutov na Považí. Bratislava 2000. ISBN 80-88709-45-8

KAMINSKÁ, Ľ./ NEMERGUT, A./ ŽAÁR, O.: Prieskum stredného Považia. AVANS 2008, 2011, 122-124.

NEMERGUT, A.: Paleolitické osídlenie v Moravanoch nad Váhom – Dlhej. Výsledky výskumov Juraja Bártu z rokov 1963-1990. Slov. Arch. 58-2, 2010, 183-206.

NERUDOVÁ, Z./ VALOCH, K.: Moravany nad Váhom. Katalog paleolitických industrií z výzkumu prof. Karla Absolona. Brno 2009.

ZOTZ, L.: Altsteinzeitkunde Mitteleuropas. Stuttgart 1951.

ZOTZ, L./ VLK, V.: Das Paläolithikum des unteren Waagtales. Quartär 2, 1939, 65-101.

 

Updated: 16. februára 2014 — 17:47

Pridaj komentár

© Ondrej Žaár 2013, kontakt: ondrej.zaar@gmail.com, paleolit@paleolit.org Frontier Theme